Nátierka podľa mojej dcéry

Nedávno sa doma zastavila naša dcéra, ochutnala moju jogurtovú nátierku a hneď si aj vypýtala recept. Keď som potom ja ochutnala tú jej, nevychádzala som z údivu, s tou mojou sa nedala porovnať. 

Moja  nátierka je zo stečeného jogurtu a zeleniny, dcérina nátierka je zo stečeného jogurtu, zeleniny a jemnej salámy. Ja zeleninu krájam a ona ju rozseká vo food procesore, zanedbateľný rozdiel ale výsledok je neporovnateľný. Ja pracne krájam zeleninu nožom nadrobno a pritom ju stačí dať do food procesoru a behom minútky máte perfekne posekanú zmes.

Ja hovorím, že toto dokáže vymyslieť len mama s dvoma malými deťmi na materskej dovolenke, ktorá robí všetko preto aby v kuchyni strávila čo najmenej času, navarené musí byť  rýchlo, chutne a hlavne veľa a potom môže všetok čas venovať deťom.

Tak som dnes spravila túto perfektnú nátierku a len dúfam, že mi z nej trochu zostane aj na zajtrajšie raňajky

Mäsové placky s ovsenými vločkami a mladým špenátom

Náš dnešný obed vznikol z naliehavej potreby, ani nie tak z potreby nasýtenia ale z potreby pokosiť moju balkónovú bylinkovú záhradku. To čo som nasadila utešene rastie a už bolo načase pretrhať bazalku, petrželku a aj môj obľúbený špenát. Špenát sadím do truhlíka a postupne ho pretŕham, keď všetko miniem nasejem znovu a takto mám mladý špenát až do jesene. 

Dnes som natrhala plnú misku mladého špenátu, za hrsť bazalky a petrželky, tak už len vymyslieť čo uvariť. Išla som nato úplne z opačnej strany. Zostala mi celá knedľa a k tej som si vymyslela paradajkovú omáčku a nejaké mäso, ten môj, že plnenú papriku, aj som našla v mrazáku pomleté mäso ale papriku som doma nemala a do obchodu sa nikomu nechcelo... a tak vznikli tieto mäsové placky a paradajková omáčka s cestovinami, pravda, ten môj si dal knedľu...

Cícerové guľky

Nepatrím medzi zdravo sa stravujúcich, ale vek a čas nás dobieha a už nám aj sem tam hrozí prštekom a ja pomaly prehodnocujem náš jedálniček. Ja na sladké moc nie som, ale ten môj áno a tak hľadám recepty na zdravé sladké dezerty, tak aby to zjedol, aby mu to chutilo, skrátka aby som ho oklamala a s týmito guľkami sa mi to celkom podarilo. 

Nevarené, nepečené, celkom rýchlo hotové a pretože je v nich veľa čokolády chutili aj mne... v chladničke nám vydržali asi tri dni a na tretí deň boli najlepšie, tak ak sa rozhodnete vyskúšať urobte ich  dopredu a odložte ich v uzavretej nádobe do chladničky aspoň na jeden deň... ja ich najbližšie urobím ako darček :-)

Cestovinové mušle plnené mäsom s paradajkovou omáčkou

Plnené cestovinové mušle som už kedysi veľmi dávno robila, dopadlo to neslávne, cestoviny sa mi rozvarili, plniť sa nedali, tak som si povedala, že nikdy viac a veru som ich odvtedy nerobila. Teraz sa mi ale dostali do rúk semolínové veľké mušle a neviem či vďaka semolíne, ale mušle sa nerozvárajú, krásne držia tvar a sú aj chuťovo výborné. Recept som zvolila celkom klasický ale možno aj vďaka semolínovým cestovinám sme si náramne pochutili...

Risotto s červenou repou a kuracie paličky

Keď som na webe objavila toto risotto musela som ho vyskúšať pretože milujem risotto, milujem farebné recepty a netradičné spojenia na tanieri. Moje očakávania boli splnené do bodky a ja som si náramne pochutila a pretože nevarím len pre seba, mužovi som urobila kuracie paličky. Pre neho to bol taký kompromis, on ryžu zje (občas) ale len s mäsom :-) a tak sme boli spokojní obaja.

Orechové vrkoče

Kúpila som si nového pomocníka do kuchyne :-) samozrejme som ho musela hneď vyskúšať, voľba padla úplne logicky na kysnuté cesto, bola som zvedavá ako to robot zvládne a zvládol to bravúrne. Som spokojná a teším sa na ďalšiu spoluprácu :-)

Osso buco

Osso buco nie je druh mäsa ale spôsob ako ho mäsiar nakrája. Priečne cez kosť. V obchode ho predávajú ako plát teľacieho lýtka hrubý asi 1,5 až 2 cm so špikovou kosťou v strede. Osso buco sa pripravuje buď s paradajkami alebo bez nich, ostatné suroviny sú viac menej rovnaké.

U nás sa lýtko, nožina, kližka, glejovka, ako sa tento sval z hovädzieho alebo teľacieho lýtka volá, pripravoval bežne, bolo to lacnejšie mäso a väčšinou sa z neho varila polievka a guláš, alebo sa dusilo so zeleninou, hríbami... 

Takže nič nové pod slnkom. Omyl! Osso buco je celkom iný level. Práve spôsob rezania mäsa spolu so špikovou kosťou a pomalé dusenenie dáva jedlu celkom inú, vynímočnú chuť. Mne osobne sa veľmi páči gremoláta, čiže posýpka ktorá sa pridáva až na tanier a dáva jedlu fantastickú, sviežu chuť - toto fakt mohli vymyslieť len južania. 

Ak ste toto jedlo ešte neskúšali dúfam, že Vás týmto receptom navnadím, verte mi stojí zato.